chcete aj vy zmeniť kariéru?

​Mnoho žien rieši zásadnú otázku a tou je zmena pracovného zamerania.  Za týmto slovným spojením stoja mnohé vyjadrenia či myšlienky:

• Táto práca ma nebaví, ubíja ma, ale neviem čo iné by som robila. A peniaze potrebujem.
• Neznášam túto prácu, nechcem chodiť do tejto budovy. Chcem mať malú čajovňu a piecť domáce koláče ... to by bolo super. Ale kde na to vziať? A uživí ma to?
• Zarábam síce dobre, ale už ma nenapĺňa byť neustále na telefóne a plniť plány niekoho iného. Chcem rozvíjať vlastné plány.
• Nedá sa mi pracovať 8-9 hodín denne. Stíhať zamestnanie, deti a domácnosť.  O ostatných veciach ani nehovorím. Potrebovala by som prácu tak na 4 hodiny denne a aby ma bavila.  Ale čo by to vlastne malo byť?
• Popri robote mám rozbehnutý vlastný projekt, ale nevynáša tak veľa, aby som si mohla dovoliť pustiť zamestnanie.  Moje zamestnanie ma už len vyťažuje, radosť mi prináša môj projekt, ale nemám na neho čas. Peniaze však prichádzajú zo zamestnania a nie z môjho projektu.
• Chcem pracovať vtedy kedy chcem, môžem, kedy mám chuť a inšpiráciu. Chcem mať voľnosť a nie byť zavretá 8,5 hodiny v kancelárii.

​Našli ste sa? Zmena zamestnania, pracovného zamerania či spôsobu práce je témou pre mnohé z nás. A prečo vlastne nastane táto potreba? Jednoducho preto, že dospejeme, dozrieme, do určitého štádia nášho rozvoja a naše vlastné skúsenosti a postoje prestanú korešpondovať s tým, čo reálne robíme. Jedného dňa nám to „docvakne“ a my vieme,  že chceme fungovať inak.  Rozhodli sme sa a ideme na to, chceme spraviť zmenu. Chceme odísť z práce, chceme pracovať na svojom vlastnom projekte, chceme pomáhať v útulku či detskom domove, piecť chlieb, vyrábať kytice alebo maľovať obrazy. Naše vlastné chcenie nás ženie a my sa už aj vidíme v cieli.
 Lenže niečo nás drží späť, niečo nám bráni v napredovaní. Sú to zabehnuté koľaje. Rokmi sa stali hlbokými a pevnými a nedá sa z nich len tak ľahko vystúpiť.  Rodina, deti, hypotéka, dovolenka, domácnosť, účty, vlastné postoje, okolie a jeho vplyv na nás, vytvárajú prekážky, ktoré je potrebné prekonať.

Tak ako zrealizovať zmenu, po ktorej  túžime?
​
Možno je dobré si hneď na začiatok uvedomiť, že zmena pracovného zamerania vyžaduje určitý čas.  Podľa prieskumov prof. Herminie Ibarra trvá tento proces priemerne 5 rokov.  Ak ste sa zľakli alebo sa vám ani nechce veriť, že tak dlho tento proces trvá, nevadí.  Aj toto je súčasťou premeny. Zmena myslenia, prijatie tých skutočnosti, o ktorých sme doteraz nevedeli a prispôsobenie sa aktuálnej situácii je v rovnakom balíku spolu s naším snom.

Tým, že testujeme realitu, skúšame nové postupy a princípy, učíme sa meniť naše myslenie, tým meníme seba a spoznávame svoje vlastné hranice a limity. Objavujeme nové možnosti a tie nás smerujú ďalej. Rýchlosť procesu zmeny je čiastočne podmienená našou ochotou vzdať sa tej časti vlastného ja, ktorá reprezentovala staré vzorce, postoje a starý spôsob vnímania života. Ak sa tejto časti vzdáme, uvolníme miesto novým poznatkom a postojom. Táto časť procesu môže byť bolestivá, pretože veľa krát nesie zo sebou aj stratu vzťahov a kamarátstiev.
Ďalej je dôležité zamerať sa na prepracovanie zastaralých predpokladov a vlastných rozhodovacích princípov, ktoré stále upravujú náš profesionálny, ale aj osobný, život.  Stáva sa, že vzorec  - hľadanie skutočnej idenity, našich talentov, identifikácia cieľov a preferencií -  nie je vždy dostatočný.  Je to totiž konvenčná cesta postavená na tom, že ak je naša skutočná identita vo vnútri, hlboko v nás, tak len vhľad  do vnútra môže viesť k správnym krokom k lepšej kariére.  Nie vždy je však tento krok vedúci k akcii, teda k tomu, že aj reálne niečo urobíme, zrealizujeme. To znamená, že máme síce všetko napísané a identifikované, ale keďže neurobíme žiadnu akciu, tak nevieme povedať, či nám nové myšlienky fungujú alebo nie.  A tu prichádza pocit sklamania a nedôvery v seba samého a veľa krát aj návrat ku „doteraz ako tak“ fungujúcemu spôsobu života.
Je tu však aj menej konvenčný spôsob uskutočnenia zmeny.  Je postavený na našej ochote skúšať  robiť nové veci, ktoré v našom živote doteraz neboli. Skúšanie nového nám prináša praktickú skúsenosť a interakciu s tým, čo vieme (vedomosti a skúsenosti), po čom túžime (naše sny), s novými ľuďmi (získavanie nových vzťahov a názorov) a s realitou zmeneného života (hoci len jeho malej časti). To znamená, že investujeme určitý čas a energiu do jednej malej zmeny (vyskúšame upiecť náš chlieb a pôjdeme ho predviesť na lokálny farmársky trh alebo reálne začneme chodiť napr. v sobotu od tretej do piatej do útulku pomáhať ako dobrovoľník avšak stále pracujeme v aktuálnom zamestnaní pre peniaze) a vyhodnotíme jej účinok na náš život.  Takýmito pokusmi a zmenami reálne zisťujeme čoho sme schopní, čo vieme poskytnúť, čo sme ochotní obetovať a vyskúšame si, čo tieto kroky s nami robia. Ako sa meníme, ako meníme vlastné postoje a vlastne možno aj pôvodné ciele. Objavujeme tie časti vlastného ja, o ktorých sme doteraz nevedli. Objavujeme sami seba.
​
Nakoniec všetky dobré príbehy závisia od zlomových momentov a dramatických chvíľ,  kedy miznú oblaky a pravda vyjde najavo.
Zdroj: Working Identity, Heminia Ibarra, Harvard Business Press