Formule v hlave

"Život človeka je to, čo z neho robia jeho myšlienky“   Marcus Aurelius
 
Možno poznáte ten pocit keď vám ide hlavu „rozhodiť“, myšlienky vám behajú v hlave ako formule na okruhu a každá je z iného súdka.  A vy máte pocit, že nič nestíhate, máte stále celý zoznam úloh, ktoré je treba spraviť, a vlastne nemáte na nič poriadne čas. Unikajú vám situácie, ľudia a vaše pocity sú ako sopka, vybuchnú keď to najmenej potrebujete. A to ani nehovorím o očakávaniach vášho partnera/manžela, vašich detí, rodičov, priateľov, šéfa atď. A vy sa len naháňate a výsledok? Fomule v hlave jazdia stále rýchlejšie, vaša únava a nespokojnosť presahujú výšku Mount Everestu.  Nuž a keď si už ukradnete niekde svojich 15 minút a začnete na nete hľadať ako si pomôcť zistíte, že tých nástrojov a možností je milión a všetky vyžadujú čas. Čas venovaný sebe. Kde ho vziať?  Predávajú ho niekde?

Poznám to, som rovnako ako vy matka, partnerka, domáca pani, dcéra a pod. A deň má stále len 24 hod. Tak čo s tým? Už dlhšie som zatláčala v sebe pocit, že za ten chaos v mojej hlave som akosi zodpovedná ja sama. Toto poznanie sa tlačilo von a ja som si to veľmi dlho nechcela pripustiť.  Verte mi, že toto bol jeden z najdlhších a najtvrdších bojov, akými som si prešla. Vo výsledku som si uvedomila, že šéfom riadenia formúl na okruhu som ja. Ja som to riadiace centrum, ktoré púšťa fomule na okruh a určuje ich množstvo a rýchlosť. V preklade, ja rozhodujem aké myšlienky, koľko a ako rýchlo sa budú pohybovať v mojej hlave.  Keď mi toto „docvaklo“, nastalo uvoľnenie.  Z mojej skúsenosti viem, že mnohé z vás tento pocit majú a potláčajú ho. Chápem vás, avšak až moja vlastná skúsenosť mi ukázala, že toto nebolo správne riešenie.  A teda aká je realizácia v tom každodennom strese? Nuž celkom jednoduchá. Stačí sa opýtať ráno pri umývani zubov alebo pri obliekaní sa, že ako sa chcem dnes citíť. Hoci som unavená a bodlo by ešte aspoň 100 hodín spánku, vonku prší, dieťa sa ma už tretí krát pýta, že si naozaj nemože dať do školy tie nové sandálky a manžel práve zavrčal niečo o tom, že nemá žiadnu košelu a kde má do pekla tie kľúče. Aj napriek tomuto všetkému sa opýtam sama seba ako sa chcem cíiť. Nasrato, nervózne, nespokojne  a tým prispieť ku gradovaniu tejto nepríjemnej situácie alebo príjemne, v pohode, zmierlivo, a teda túto situáciu nehrotiť.  Ja si môžem vybrať. 
Ak si vyberiete, že sa necháte neriadene voziť formulou a budete nervózna a podráždená, tak výsledkom bude, že všetci odídu z domu v zlej nálade, váš pocit nestíhania sa len vygraduje, budete sa mračiť, vypijete viac kávy ako obvykle, obed bude o ničom a celý deň sa ponesie v pochmúrnej nálade.  Výsledok bude, že veci sa nikam nepohnú, vaše telo bude stuhnuté, vrásky hlbšie a pocit nespokojnosti vzrastie. A vy si opäť poviete, že váš život nestojí za nič.
Ak si vyberiete odpoveď, že sa chcete cítiť lepšie, príjemne a viac v pohode, tak dáte signál tým formuliam, že majú spomaliť.  A hoci pršať neprestane, dieťa pôjde do školy obuté inak ako chcelo a váš manžel si tie kľúče nájde sám (je dospelý a on si ich včera večer niekam dal), vaše reakcie budú menej ostré, váš tón hlasu bude menej podráždený čo prispeje k tomu, že z domu môžete všetci odísť aspoň v neutrálnej nálade. A to je o dosť lepšie ako stupeň zlá nálada.  A možno nebude menej kávy a obed v kantíne možno nebude na michelinovskú hviezdu, aj tak dosiahnete, že sa budete cítiť uvoľnenejšie a vašu tvár bude zdobiť možno aj mierny úsmev.
Jediná krátka otázka  „Ako sa chcem cítiť?“ a jediná odpoveď na ňu, vám ovplyvní celý deň.  Vy postupom času zistíte, že sa veci pomaly riešia aj samé, že sú ľudia okolo vás zrazu milší , a že vám manžel po dlhej dobe povedal niečo pekné.

Samozrejme je na vás akú odpoveď si vyberiete. Niekedy je priam nutné si vybrať odpoveď „dnes budem nervózna, podráždená a zlá“. A máte na ňu plné právo. Je tu však jeden rozdiel. Je to váš výber a nenechali ste sa vláčiť „formulami“, teda vašimi myšlienkami bez vášho riadenia.  A ak je to váš vedomý výber, tak ste za neho zodpovedná len vy. Nik iný. A teda viete prečo ste sa tako rozhodli. Čo máte za tým, čo potrebujete týmto výberom pre seba urobť. Niekedy len to uvedomenie a prijatie, že som nerózna, podráždená a zlá stačí na to, aby tieto emócie boli vami videné a oni samé odídu. A ak nie, tak vám signalizujú, že je načase niečo spraviť. A keďže ste si ich vedome vybrali tak ste si vybrali možnosť konať a posúvať veci vpred. A veci sa začnú diať.
 
Nech si vyberiete akúkoľvek s tých dvoch odpovedí bude to znamenať, že vy ste sa sami rozhodli. A to je to, čo chcel Marcus Aurelius. Ja som to tak pochopila. A hoci moja úspečnosť nie je 100%, veľmi sa teším, že som schopná si uvedomiť, že hocikedy mám právo sa rozhodnúť ako odpoviem na tú krátku otázku. Nielen ráno.